Getsemani

Ježiš prichadza do zahrady je noc ,je mu tažko a uzko na duši jeho srdce je plne myšlienok čo ho čaka ake to bude velmi bolestive ,ale najvačšia bolesť je bolesť srdca nad tým že mnohých ludi nezachrani že bude stalo malo lasky ,ale aj tak to chce urobiť obetovať sa pre tento svet ,je noc je tma a je aj tma v duši uzkost mu zviera srdce strach ho pohlcuje smutok ho ochabuje ,mysli na učenikov spia su slabi trochu ho to zarmucuje ale chape ich su slabi ešte ,mysli na Judaša je mu ho luto velmi tak sa za neho modlil oči mal plne slz ked na neho myslel tak sa mu vzdialil od jeho srdca sa mu odcudzil ,stal sa mu vzdialený a velmi ,vie ako dopadne a z toho mu je velmi uzko smutno ,vietor jemne veje stromy jemne vanie ,klači a prosi otca aby ho oslobodil z tohoto utrpenia ,kvapka z neho pot krvi kvapka na zem ,do jeho duše sa plavi smutok strach ,prežíva niečo hrozne v srdci ,otec mu posiela anjela ktorý ho posilnuje tomu pomaha aby vydržal tuto agoniu ,ochvilu pride ten za ktoreho by aj srdce si vyplakal ukaže na neho bozka ho jeho učenik volakedy priatel to bol ,potom sa mu vzdialil citil jeho nenavisť až,plakala jeho duša a plače aj teraz ,chce ho zachraniť ale ako ked to Judaš nechce ked chce byť bez neho lebo on tuži po pozemskom kralovstve ,ma ine srdce nie take ake by mal mať ,je sustredený na pozemske veci ,mysli na Petra ktorý ho zaprie ale oplače to a zachrani sa ,aj to ho velmi rmutilo na neho dal svoju cirkev on ju ma viesť a teraz sa boji a preto ho zapria že ho pozná ,spi teraz je slabý ešte ale potom bude silný Ježiš to vie ,bodaj by tak Judaša zachranil ale vie že on zachraneny nebude ,až mu srdce puklo od bolesti ked na to mysli ,noc je krásna ale temna veje slabý vetrik ,je sám citi sa sam citi že ho aj otec opušta poslal mu sice anjela aj ho to posilnilo ale citi samotu v tele ,prišiel od otca z otca z boha ,žil tu ako človek ma to človek tažke v tele byť preživať tie uzkosti strach smutok ,ale preživa aj radosť lasku tej ma dosť ,ano chce sa obetovať a robi  to z lasky z velkej lasky k ludom miluje ich chce ich mať pri sebe vo svojom raji v nebeskom kralovstve ,ved už tu bude kralovstvo ,tu začne ,Ježiš v tichu čaka na toho ktorý ho odvedie odvedu tam kde niet cesty spať ,ale ta obeta nesmie byť zbytočna ,nesmie ,ani nebude ,trasie sa na tele pot krvi z neho steka po kvapkách ,klači ,tato noc akoby nemala konca ,prichadza k učenikom spia je mu smutno tak velmi smutno že nevedia ani tu hodinu vydržať sa snim modliť ,najma Peter ten mu tolko hovoril že aj život by dal za neho ale ochvilu ho zaprie ,vidi svetla už prichadzaju už idu po neho ,pred nimi Judaš ten ich vedie ,na začiatku ako si dobre rozumeli videl že je inný ako ti ostatní Judaš bol iný rozpravali sa často v noci o živote kralovstve ,už vtedy zbadal že tento človek mysli len na hmotne veci a to mu robilo dosť starosti ,mali krásný vztah až dovtedy kým nezachranil stotnikovho sluhu z choroby odvtedy sa mu Judaš vzdialil vzadolaval sa ,pretrhol puta k nemu ,čo ho predtým k nemu spajali ,uzavrel sa do seba ,dokonca sa nebavil ani z ostatnimi ,byval nevrly podraždený neštastný ,sklamaný ,Ježiš to videl a lutoval ho modlil sa za neho ukazoval mu cestu k nemu ale on to nechcel vidieť bol slepý je slepý z hnevu nenavisti ,nechce po tej ceste kračať už si vybral svoju cestu ,z ktorej niet navratu ,nenavidel rimanov a ked uzdravil toho sluhu rimana tak ho znenavidel aky len hnev videl v jeho tvari na to nikdy nezabudne ,sklamanie a hnev ,potom sa s nim už ani nerozpraval nechcel byval sam a potom bral z pokladne peniaze od hnevu ,on by nebral len hnev na Ježiša to urobil ,v srdci nosil kamen a nosi ho aj teraz vidi ako sa trapi aký je zmatený ,aj by chcel ale to zlo je silnejšie hnev nenavisť ,zlosť ,už sa približuju vidi Judaša ako ide po predku prichadza k nemu jeho pohlad prazdný hnev tam už tak nevidi len akusi divnu smutnu tvár ,zahladi sa z laskou na neho ešte teraz sa pokuša ho zachraniť ešte v tejto chvili jeho pohlad hovori nerob to Judaš zachran sa ,alebo ak to urobiš neobes sa neber si život ,zbytočne Judaš ho pobozká ešte predtým vidi v jeho pohlade ved ak si božý syn tak sa určite zachraníš ,potm ešte raz sa na neho Ježiš pozrie z lutostou a laskou naposledy sa stretnu ich pohlady naposledy v tomto živote ,potom ho odviedli pred knazov ,Ježiš plače cestou plače vo svojej duši nezachranil ho ,ale vie že zachrani mnoho ludi a to mu dodava silu aby kračal oproti tomu čo ho čaka ,a najma laska mu dava silu že to všetko pretrpi a vydrži najma ta laska k ludom ,ktorej ma naplnene svoje srdce ,a ktora zachrani svet ,zachrani ju on svojou laskou .