Nepokojná rieka

Môj život je ako rieka ktora nema pokoja tečie a nevie kam ide ,vo svojom srdci mavam nepokoj ktory je tažko zvladnut ,trpim upnutostou na ludi niekedy čo ma ubija aj niči skoro ,na začiatku je to krásne ale potom ak to neovladam

 

 tak ma to same ovlada ,dost sa viem trapit nad vecami čo nestoja za take trapenie beriem si všetko osobne lahko sa viem urazit ,mam v sebe akoby taky nepokoj akoby temno ktore neviem nejak prekročit alebo to nejak zničit ,byva mi často smutno v srdci ,od malička som taka dost citliva melancholicka v sebe ,mam rada aj humor ale ked ma chytaju slabe chvile pada to na mna dost ,tažko to viem ovladat ,ešte o tej upnutosti na ludi niektorych ,na začiatku ako som pisala je to pekne ale ked sa tomu moc venujem alebo chcem viac tak ma to ovlada je to silnejšie ako ja ,citim sa zle trapim sa ak sa dotyčna osoba na mna nahneva mam depresie z toho neviem prečo je to vo mne tak ,že sa tomu tak necham unašat najma citom emociam  som stale ešte panna vztah som ešte nemala a nie som ani na ženy ,strach ma dost ovlada ten je pričinou mojích trapeni aj nepokoja ako ho premoct neviem snažim sa ale je to tažke ,niči všetko je  ako demon ktoreho sa neviem zbavit ,ako had ktory od zadu vie poranit ,pliži sa pomaly a ticho až zautoči ,už ako som sem prišla som citila ten nepokoj zle pocity najma tou cestou sem tym prechodom vtedy to nejak začalo temny prechod ktory mal sivočiernu farbu tak temnu a desivu ,stale to mam v mysli ,neviem prečo si ja nato tak pamatam neviem prečo ,odvtedy mavam strach desim sa všetkeho ovlada ma neistota ,nemam sebavedomie moc velke neverim si dost ,vidim všetko prehrate hned tak to ani neskusim potom ,vidim všetko čierne dost ,počujem niekedy hlas ktory ma pokuša a ja ho niekedy počuvam čo by som nemala ,pišem toto o sebe o svojom trapeni pocitoch ktore ma sprevadzaju od narodenia od tej cesty sem ,pamatam si na svetlo bytost matne sice ale bolo tam niečo čo bolo pri mne a hovorilo mi niečo ,citila som sa pri nom prijemne lasku z neho som citila velmi ,viem že je aj teraz pri mne vedie ma životom ,dava mi silu aby som to zvladala ,ešte k tym ludom ak som upnuta tak to silim čo by som nemala mam strach že toho človeka stratim strach je moje trapenie neviem to premoct mavam tremu dost niekedy ,v srdci mam akoby sivočiernu tmu nepokoj mam umelecke citenie rada tvorim pišem pribehy zo života ,niekedy si zas namyšlam o sebe aka som pycha tam je trochu to ano dobra nie som to si priznam ,žijem vo svojich predstavach to mi pomaha realita je pre mna tažka tak sa uchylujem k tym predstavam ktore mam fantazirujem dost namyšlam si všetko možne a potom pride tvrda realita ktora to všetko zniči pad ,lietam v oblakoch som snilko ,rada byvam sama ale aj tak chcem mat niekoho kto ma bude mat rad taku aka som ,som nestala neviem vydržat mam nie silnu volu ako kedy ,strach je korenom mojich nepokojov ,je to ako peklo smutok a strach ,strach je ako mraz ktory mnou trasie ,je to pocit ktory mnou prudi v žilach v tele ,vždy som si myslela že nosim nejake prekliatie v sebe neviem tak sa mi to zdalo ,že nemožem mat niekoho že neviem to ovladat vždy sa niečo pokazi ked mam niekoho rada ja to pokazim to ma trapi dost ,viem byt aj silna ,sice až tak moc nie ale som ,pokazila som niečo vztahy kvoli tej upnutosti ,mrzelo ma to dost aj trapilo sama seba preto nenavidim skoro ,mam aj nie dobre skusenosti z ludmi možno nevie  ako na nych asi som dost uprimna hned je to na mne vidiet neviem sa pretvarovat ,v srdci mam burlivu rieku rieku ktora nevie kam pojde ,moje cesty su rôzne ,byva mi aj smutno za rodičmi ,mam strach zo zmeny nerada to mam tie zmeny ,vidim sa ako uspešna v niečom ,v tvorbe ,byvam aj v pohode niekedy citim pokoj ale to niekedy ,,napisala som to o sebe čo ma trapi ,len prekkonat ten strach ,temne pocity v sebe ,byvam dost sebakriticka prisna na seba neviem si odpustit moc veci seba vinim stale skoro ,všetko si dost beriem ako som pisala ,som taka to je moje ja moje srdce ,nepokojna rieka v nom ,viem matt rada inych neviem tak nenavidiet ani sudit ,ale niekedy sa až moc snažim davam sa malo je viac niekedy a to je pravda ,neviem sa tak premahat akoby som mala ,dufam že raz to prekonam ,