Príbeh-Trauma z Vojny

Ked som nastupoval do armady nemal som ani dvadsať ,bol som nadšený horlivý vlastenec ,hrdý na svoju vlasť ,nevedel som čo ma tam čaká

že to bude tvrdé a tažké ,chystal som sa do vietnamu aj z ostatními vojakmi ,myslel som že to bude len také cvičenie ale netušil som aké to bude

čo ma tam čaká ,že mi pôjde o život a že to bude hrozná nočná mora ,ked som sa lučil s rodičmi aj zo sestrou bolo to vrúcné ,najme sestra

za mnou dosť plakala utešoval som ju ved sa vrátím neboj aj rodičom nebolo všetko jedno ,ked sme ako pluk prišli do vietnamu videl som

aké to je aká chudoba ,chcel som pomôcť tým ubožiakom čo trpeli vojnou braniť ích ,mali sme tam základnu ,mal som so sebou dosť kamáratov

na začiatku to bolo ešte celkom nie tak hrozné ,len o niekolko dní prišiel utok na nás ,museli sme sa braniť ,strielali na nás z oboch strán

som myslel že to neprežijem ,zabil som vtedy niekolkých vojakov vietnamských ,bol to pre mna šok myslel som si že to bude len také cvičenie

ale bolo to horšie ,celé dni sme sa skrývali v lese bez jedla pitia boli to strašne dni ,išla na nás depresia už celí upotení ,pot zo mna tiekol

ako voda ,cítil som sa zle bolo to na zúfanie ,čo ked nás objavia ,boli to divní ludia pozerali na nás s takou nenavistou v očiach ,celé dni

v hroznom lese prežíval som tie najhoršie chvíle ,myslel som na rodičov na sestru keby ma takto videli puklo by im srdce ,bolo mi do plaču

bol to hrozný sen nočna mora tá najhoršia aká môže byť ,toto som nečakal ,branili sme sa ako sme mohli ,strielali od zadu napadli nás

zákerne mali sme čo robiť ,bola to pre mna tá najtvrdšia skúška ,cele dni sme sa skrývali a išlo nám dost o život napádali nás zo všetkých

strán ,bojovali sme statočne mnoho mojích kamaratov padlo alebo ích zajali ,musel som sa plaziť aby ma nezasiahli videl som kamrata

umierať bolo mi hrozne smutno z toho nikdy na to nezabudnem ,potom nás zajali zaviedli nás do svojej zakladne ,mučili tam naších vojakov

aj nás plánovali mučit ,som už myslel že toto je koniec aj to tak vyzeralo ,jedneho môjho kamarata mučili a ja som sa nato musel dívať

bolo mi hrozne bol som tak bezbranny ,bol som zajatec ,aj mna to čakalo ,nenavidel som tých ludí takú nenavisť som videl ,v ich očiach

akú som nikdy predtým nevidel ,to mučenie bolo strašné môj kamarat to neprežil ,modlil som sa aby som aby som to zvladol ,a umrel dôstojne

ked už som musel bol som mladý ved ani dvadsať som nemal ,plakať sa mi chcelo ale som nemohol ,nevyšla zo mna ani slza ,ked som prišiel na

rad ja ,vtedy prišli naší a zachranili nás bol to tvrdý boj velmi ,ale dostali sme sa von ,potom sme ešte bojovali niekolko dní ,a vratili sme sa domov

cítil som sa taký ako keby som prežil vlastnú smrť ,tešil som sa za rodičmi a sestrou ,nevedel som sa dočkať kedý si dám dobrý kupel

ved som sa celé dni neumýval vyzeral som hrozne špina bola na mne ,sice sme sa na zakladni trochu umyli ale to nebolo nič moc

prívitali nás aj mojí rodičia tam boli aj sestra ,vrucne sme sa objali a plakali dlho v objatí ,bolo to  tak dojemné ako nikdy ,ked som sa vratil domov

usporiiadali naši oslavu boli tam moji kamarati z vojny ktorí prežili ako ja ,nebolo ích moc moc padlo vojakov ,ta vojna bola strašná ešte

moc dní som sa nevedel z toho dostať ,cele noci som mával hrozne sny ,ten obraz z vojny som mal stále pred očami ,nevedel som sa zaradiť

do života bolo to tažké prežíval som hroznú traumu z vojny ,chcel som podnikať z autami aj som sa do toho pustil ,išlo to ,ale potom som bol

zas na dne najme po psychickéj stránke ,mal som depresie z toho ,chodil som aj k lekárovi ,na terapie ,nemohol som do dostat z mysle

tu vojnu aj ako mučili mojích kamaratov ,aj ja by som tak dopadol keby že nás neoslobodia ,bol som vdačný Bohu za život že som sa zdravý

vrátil ,potom som si našiel aj priatelku ,mal som ju rád velmi ,chceli sme sa vziať ,stále som mal tie sny šiel som sa z toho zblázniť ,neprestávalo

to priatelka mi sice bola oporou ale to nestačilo ,niečo vo mne bolo čo ma tažilo z tej vojny ,ten obraz vojakov zabitých ,tie ích oči ktoré hladeli

do prazdna ,celé mesiace som s tým bojoval ,potom sme sa vzali bola svadba velká ,bol som štastný vtedy ,už som myslel že to prejde

ale ešte to trvalo dlho ,pokým som sa z toho dostal ,podnikal som nešlo to moc ,ale nevzdal som sa ,moja manželka mi bola stále velkou

oporou som bol štastný že ju mám ,potom sa nám narodili deti najprv dievčatko potom chlapček ,to bola radosť bol som nesmierne štastný

ako nikdy ,potom sa mi konečne darilo ,ale zas prišli depresie chcel som býť sám chodil som von na prechádzky ,tie mi trochu pomáhali

aj moja skvelá žena aj deti mi boli oporou držali ma nad vodou ,keby som ích nemal neviem či by som to prežil a ako by som žil

som sa dopočul že môj kamarat z vojny čo sa vratil Simon sa zabil spáchal samovraždu nezvladol to ,bolo mi smutno za ním bol to dobrý

kamarát na vojne ma držal on ked mi bolo tažko ,znášal som to zle ,bol som na pohrebe ,aj niektorí tiež dopadli podobne skoro

nehoda samovražda ,to tá vojna urobila z nás takých ludí ,nevedeli sme sa zaradiť do života ,isť dalej stále ten obraz z vojny ten boj

bolo to strašné ,ja som sa z toho ako tak dostal vdaka aj svojej žene ,ale ešte som cítil tu vojnu v sebe nikdy som sa nezmieril že som prišiel

aj o kamaratov ,bola to pre mna tažká a tvrdá skúška života a nikdy na nu nezabudnem ani na svojích kamaratov čo tam padli

v mojom vnutre sa niečo zlomilo a nešlo to už naspať ,žijem doteraz moje deti maju vlastné rodiny a rozprávam svojím vnukom pribehy

z tej hroznej a strašnej vojny ,už ma zle sny netrapia len sem tam ale aj tak to zlomene sa nedá urovnať ,žijem vdaka svojej žene aj

vdaka Bohu ktorého som vždy veril a verím ,a viem že len on mna zachranil inak by som tu už nebol ,aj na vojne som sa k nemu modlil

aby som to prežil teraz viem že mi pomohol a som mu vdačný preto ,som štastný aj s rodinou aj so svojími detmi a vnukmi a žijem až doteraz .