Príbeh-Trauma z Vojny
Ked som nastupoval do armady nemal som ani dvadsať ,bol som nadšený horlivý vlastenec ,hrdý na svoju vlasť ,nevedel som čo ma tam čaká
že to bude tvrdé a tažké ,chystal som sa do vietnamu aj z ostatními vojakmi ,myslel som že to bude len také cvičenie ale netušil som aké to bude
čo ma tam čaká ,že mi pôjde o život a že to bude hrozná nočná mora ,ked som sa lučil s rodičmi aj zo sestrou bolo to vrúcné ,najme sestra
za mnou dosť plakala utešoval som ju ved sa vrátím neboj aj rodičom nebolo všetko jedno ,ked sme ako pluk prišli do vietnamu videl som
aké to je aká chudoba ,chcel som pomôcť tým ubožiakom čo trpeli vojnou braniť ích ,mali sme tam základnu ,mal som so sebou dosť kamáratov
na začiatku to bolo ešte celkom nie tak hrozné ,len o niekolko dní prišiel utok na nás ,museli sme sa braniť ,strielali na nás z oboch strán
som myslel že to neprežijem ,zabil som vtedy niekolkých vojakov vietnamských ,bol to pre mna šok myslel som si že to bude len také cvičenie
ale bolo to horšie ,celé dni sme sa skrývali v lese bez jedla pitia boli to strašne dni ,išla na nás depresia už celí upotení ,pot zo mna tiekol
ako voda ,cítil som sa zle bolo to na zúfanie ,čo ked nás objavia ,boli to divní ludia pozerali na nás s takou nenavistou v očiach ,celé dni
v hroznom lese prežíval som tie najhoršie chvíle ,myslel som na rodičov na sestru keby ma takto videli puklo by im srdce ,bolo mi do plaču
bol to hrozný sen nočna mora tá najhoršia aká môže byť ,toto som nečakal ,branili sme sa ako sme mohli ,strielali od zadu napadli nás
zákerne mali sme čo robiť ,bola to pre mna tá najtvrdšia skúška ,cele dni sme sa skrývali a išlo nám dost o život napádali nás zo všetkých
strán ,bojovali sme statočne mnoho mojích kamaratov padlo alebo ích zajali ,musel som sa plaziť aby ma nezasiahli videl som kamrata
umierať bolo mi hrozne smutno z toho nikdy na to nezabudnem ,potom nás zajali zaviedli nás do svojej zakladne ,mučili tam naších vojakov
aj nás plánovali mučit ,som už myslel že toto je koniec aj to tak vyzeralo ,jedneho môjho kamarata mučili a ja som sa nato musel dívať
bolo mi hrozne bol som tak bezbranny ,bol som zajatec ,aj mna to čakalo ,nenavidel som tých ludí takú nenavisť som videl ,v ich očiach
akú som nikdy predtým nevidel ,to mučenie bolo strašné môj kamarat to neprežil ,modlil som sa aby som aby som to zvladol ,a umrel dôstojne
ked už som musel bol som mladý ved ani dvadsať som nemal ,plakať sa mi chcelo ale som nemohol ,nevyšla zo mna ani slza ,ked som prišiel na
rad ja ,vtedy prišli naší a zachranili nás bol to tvrdý boj velmi ,ale dostali sme sa von ,potom sme ešte bojovali niekolko dní ,a vratili sme sa domov
cítil som sa taký ako keby som prežil vlastnú smrť ,tešil som sa za rodičmi a sestrou ,nevedel som sa dočkať kedý si dám dobrý kupel
ved som sa celé dni neumýval vyzeral som hrozne špina bola na mne ,sice sme sa na zakladni trochu umyli ale to nebolo nič moc
prívitali nás aj mojí rodičia tam boli aj sestra ,vrucne sme sa objali a plakali dlho v objatí ,bolo to tak dojemné ako nikdy ,ked som sa vratil domov
usporiiadali naši oslavu boli tam moji kamarati z vojny ktorí prežili ako ja ,nebolo ích moc moc padlo vojakov ,ta vojna bola strašná ešte
moc dní som sa nevedel z toho dostať ,cele noci som mával hrozne sny ,ten obraz z vojny som mal stále pred očami ,nevedel som sa zaradiť
do života bolo to tažké prežíval som hroznú traumu z vojny ,chcel som podnikať z autami aj som sa do toho pustil ,išlo to ,ale potom som bol
zas na dne najme po psychickéj stránke ,mal som depresie z toho ,chodil som aj k lekárovi ,na terapie ,nemohol som do dostat z mysle
tu vojnu aj ako mučili mojích kamaratov ,aj ja by som tak dopadol keby že nás neoslobodia ,bol som vdačný Bohu za život že som sa zdravý
vrátil ,potom som si našiel aj priatelku ,mal som ju rád velmi ,chceli sme sa vziať ,stále som mal tie sny šiel som sa z toho zblázniť ,neprestávalo
to priatelka mi sice bola oporou ale to nestačilo ,niečo vo mne bolo čo ma tažilo z tej vojny ,ten obraz vojakov zabitých ,tie ích oči ktoré hladeli
do prazdna ,celé mesiace som s tým bojoval ,potom sme sa vzali bola svadba velká ,bol som štastný vtedy ,už som myslel že to prejde
ale ešte to trvalo dlho ,pokým som sa z toho dostal ,podnikal som nešlo to moc ,ale nevzdal som sa ,moja manželka mi bola stále velkou
oporou som bol štastný že ju mám ,potom sa nám narodili deti najprv dievčatko potom chlapček ,to bola radosť bol som nesmierne štastný
ako nikdy ,potom sa mi konečne darilo ,ale zas prišli depresie chcel som býť sám chodil som von na prechádzky ,tie mi trochu pomáhali
aj moja skvelá žena aj deti mi boli oporou držali ma nad vodou ,keby som ích nemal neviem či by som to prežil a ako by som žil
som sa dopočul že môj kamarat z vojny čo sa vratil Simon sa zabil spáchal samovraždu nezvladol to ,bolo mi smutno za ním bol to dobrý
kamarát na vojne ma držal on ked mi bolo tažko ,znášal som to zle ,bol som na pohrebe ,aj niektorí tiež dopadli podobne skoro
nehoda samovražda ,to tá vojna urobila z nás takých ludí ,nevedeli sme sa zaradiť do života ,isť dalej stále ten obraz z vojny ten boj
bolo to strašné ,ja som sa z toho ako tak dostal vdaka aj svojej žene ,ale ešte som cítil tu vojnu v sebe nikdy som sa nezmieril že som prišiel
aj o kamaratov ,bola to pre mna tažká a tvrdá skúška života a nikdy na nu nezabudnem ani na svojích kamaratov čo tam padli
v mojom vnutre sa niečo zlomilo a nešlo to už naspať ,žijem doteraz moje deti maju vlastné rodiny a rozprávam svojím vnukom pribehy
z tej hroznej a strašnej vojny ,už ma zle sny netrapia len sem tam ale aj tak to zlomene sa nedá urovnať ,žijem vdaka svojej žene aj
vdaka Bohu ktorého som vždy veril a verím ,a viem že len on mna zachranil inak by som tu už nebol ,aj na vojne som sa k nemu modlil
aby som to prežil teraz viem že mi pomohol a som mu vdačný preto ,som štastný aj s rodinou aj so svojími detmi a vnukmi a žijem až doteraz .